Humenné

 * foto: hrubov.sk, google.com   

Päť malých dedín v okrese Humenné, ukrytých v malebnej Laboreckej vrchovine na východnom Slovensku, zápasí s rozhodnutím, ktoré by mohlo dramaticky zmeniť ich budúcnosť. Lákadlo finančnej istoty sa stretáva s nutnosťou zachovať ich nedotknutú, zalesnenú krajinu. Jadrom tohto konfliktu je navrhovaná veterná farma, projekt, ktorý sľubuje vstreknúť toľko potrebný kapitál do ťažko skúšaných miestnych ekonomík, ale za potenciálne zničujúcu cenu pre životné prostredie. Otázka pre starostov a obyvateľov Pakostova, Turcoviec, Hrubova, Černiny a Jankoviec je jasná: Môžu si dovoliť obetovať svoje prírodné dedičstvo za prísľub prosperity?

Sirénsky spev finančného zisku je nepopierateľne silný. Pre Hrubov, dedinu s iba 500 obyvateľmi, sú potenciálne príjmy z veterných turbín skutočne prevratné. „Prínos pre obec je neopísateľný,“ vyhlasuje starosta Štefan Trusák, nezávislý politik. Podľa investora, spoločnosti WSB Invest, by každá turbína mohla obci ročne vygenerovať približne 23 700 eur. Vzhľadom na to, že na území Hrubova je plánovaných päť turbín, ročný príjem by zatienil súčasný príjem obce z podielových daní.

Dôsledky takéhoto prílevu finančných prostriedkov sú ohromujúce. „Je to viac, ako dostávame z podielových daní,“ zdôrazňuje Trusák. „Bolo by nepredstaviteľné, aby obec mala na rozvoj dvakrát toľko. A nebolo by to len na jeden rok. Mohli by sme dokončiť vodovod, začať pracovať na kanalizácii, vybudovať chodníky, opraviť obecné budovy. Mohli by sme prispievať našim obyvateľom maximálne 200 eur ročne na elektrinu, mohli by sme im odpustiť poplatok za komunálny odpad, rozhodlo by o tom obecné zastupiteľstvo.“

Táto novonadobudnutá finančná sloboda by tiež umožnila Hrubovu zúčastňovať sa na rozvojových projektoch financovaných Európskou úniou, pričom by pokrývala potrebné spolufinancovanie. Je to vízia pokroku a modernizácie, poháňaná potenciálom čistej energie vetra.

Avšak, lákadlo ekonomických ziskov zakrýva zložitú sieť environmentálnych obáv a potenciálnych dlhodobých dôsledkov. Spoločnosť WSB Invest plánuje postaviť približne dvadsať veterných turbín v piatich obciach, čo je významná priemyselná stopa v regióne, ktorý je cenený pre svoju prírodnú krásu a ekologický význam.

Projektový manažér spoločnosti WSB Invest, Ján Lacko, tvrdí, že táto lokalita je ideálna, pričom sa odvoláva na stabilné rýchlosti vetra, minimálny dopad na životné prostredie a verejné zdravie a dostupnosť k elektrickej sieti. „Táto lokalita spĺňa všetky tieto kritériá a ako jedna z mála lokalít na východnom Slovensku má aj dostatočnú vzdialenosť od obydlí,“ tvrdí. Konečný počet a umiestnenie turbín bude závisieť od rokovaní s obcami, meraní vetra, možností pripojenia do siete a výsledkov posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA).

Navrhované turbíny sú obrovské, s odhadovanou výškou strojovne minimálne 150 metrov a dĺžkou listov rotora 80 metrov. Podľa Lacka má každá turbína inštalovaný výkon minimálne šesť MW, v závislosti od konkrétneho modelu.

Hoci developer zdôrazňuje minimálny dopad na ľudské zdravie, pretrvávajú obavy o širšie ekologické dôsledky. Výstavba týchto týčiacich sa konštrukcií si vyžaduje výrub stromov, výstavbu prístupových ciest a narušenie krehkých ekosystémov. Tieto obavy nie sú neopodstatnené a musia sa starostlivo zvážiť.  

Kto je WSB Invest?      

Slovenská spoločnosť WSB Invest, aktívna v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, sa v posledných rokoch stala hráčom na trhu. Firma, ktorá v minulosti pôsobila pod názvom GreenWay Holding, má zaujímavé plány na výstavbu elektrární využívajúcich silu slnka a vetra. Avšak, narastajúce komunity miestnych komunít, kde WSB Invest plánuje a svoje projekty, vyvolávajú otázku, či je prístup spoločnosti k rozvoju skutočne udržateľného zodpovedného.

Profesionáli v oblasti energetiky a investícií sledujú aktivity spoločnosti pozorne. Obnoviteľné zdroje energie predstavujú budúcnosť a každého investora, ktorý prináša nové technológie a know-how, je vítaný. Nie, kým ekonomický profit a k dekarbonizácii sú nepochybné benefity, nesmieme zabúdať na aspekt sociálny. A práve tu, zdá sa, WSB Invest naráža na problémy.

Nie je žiadnym tajomstvom, že plány spoločnosti na výstavbu fotovoltaických panelov a veterných turbín v rôznych regiónoch Slovenska sa stretávajú s odporom miestnych obyvateľov. Dôvodov je viacero. Mnohí sa obávajú negatívneho vplyvu na krajinu, narušenia estetiky prostredia a znehodnotenia ich nehnuteľností. Poukazujú na nedostatočnú komunikáciu zo strany investora a chýbajúcu transparentnosť pri predstavovaní projektov.

Nedávne stretnutia investorov z WSB Invest s obyvateľmi dotknutých obcí jasne ukázali rozkol v názoroch. Miestni predostreli veľmi veľa a otázok, ktoré sa týkajú environmentálnych dopadov, hlukových limitov a potenciálnych prínosov pre komunitu. Ak je cieľom WSB Invest dosiahnuť úspech, ignorovanie týchto obáv jednoducho nie je možnosť.

Prečo je dialóg s miestnymi komunitami taký kľúčový? Pretože len za aktívneho zapojenia všetkých zainteresovaných strán môžeme zabezpečiť, že projekty obnoviteľnej energie nebudú prínosom pre životné prostredie a investorov, ale aj pre ľudí, ktorí v daných lokalitách žijú. To znamená:

• Otvorená a transparentná komunikácia: Informovať obyvateľov včas a zrozumiteľne o plánoch a dopadoch projektu.
• Aktívne zapojenie komunity: Umožniť obyvateľom svoje názory a obavy a ich pri plánovaní.
• Ponuka benefitov pre lokálnu komunitu: Investovať do rozvoja infraštruktúry, miestneho charakteru a vytvárať pracovné miesta.
• Rešpektovanie hľadísk: obmedziť konečný dopad na prírodu a krajinu.

WSB Invest má jednoznačne potenciál prispieť k rozvoju obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku. Avšak, ak chce spoločnosť dosiahnuť úspech, musí zmeniť svoj prístup a viac zabezpečiť budovanie dôvery s miestnymi komunitami. Investovať do dialógu, transparentnosť a vzájomného porozumenia. Iba tak sa môže zelená energia stať skutočne zelenou pre všetkých.

Je najvyšší čas, aby WSB Invest predhodnotila kľúčové slová a priznala, že úspešná investícia do obnoviteľných zdrojov energie si vyžaduje viac ako len finančný kapitál. Potrebujú predovšetkým silný etický kompas a záväzok k zodpovednému a udržateľnému rozvoju, ktorý rešpektuje práva a potreby miestnych komunít. Inak hrozí, že sa potenciálne plány stanú zdrojom konfliktov a odporu, čo v dôsledku poškodí nielen imidž spoločnosti, ale aj rozvoj obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku. 

Starosta Trusák sa spolu s členom obecného zastupiteľstva zúčastnil na ceste do Poľska, ktorú zorganizoval investor, aby oboznámil slovenských komunálnych zástupcov s prevádzkou veternej farmy. Tvrdí, že bol ohromený. „Mali ich nad humnami. Boli sme asi štyristo metrov od turbíny, nič sme nepočuli,“ hovorí a odmieta obavy z hluku. Tiež verí, že turbíny, ktoré sa nachádzajú minimálne kilometer od najbližších domov, nebudú mať negatívny vplyv na zdravie ľudí.

Pripúšťa však obavy miestnych poľovníkov, ktorí sa obávajú, že výstavba a prevádzka veterných turbín odplaší divú zver, poškodí netopiere a vtáky a naruší migračné trasy. 

Trusákova perspektíva poukazuje na kľúčovú zraniteľnosť v rozhodovacom procese. To si samozrejme nedovolíme posudzovať, ale poukazuje to na širší problém na Slovensku, kde mnohé obce vedú nekvalifikovaní alebo neschopní starostovia, ktorí v konečnom dôsledku formujú životy a budúcnosť svojich komunít.

Sám Trusák priznáva, že vizuálny dopad turbín je významný problém. „Narušilo by to prírodu, jej scenériu, to je fakt,“ priznáva. 

Tento názor zdieľa aj Viliam Bartuš, ochranca prírody a vodca karpatského kmeňa VLK – Strážcovia lesa. Bartuš verí, že výstavba veternej farmy na lesnej pôde a horských hrebeňoch je hlboko problematická. „Bude potrebné vyrúbať časť lesa, postaviť cesty. Týmto sa natrvalo odlesňuje územie a kvalitné cesty znamenajú aj zvýšenú ťažbu dreva v lesoch. Neprinesie to do lesa nič pozitívne,“ varuje a zdôrazňuje možnosť dominového efektu environmentálnej degradácie.

„Otázka je, či tieto negatíva prevážia nad pozitívami, ktoré sa prezentujú s veternou elektrárňou. Rozhodnúť sa musia miestni ľudia,“ uzatvára Bartuš správne.

Jaroslav Vasiľ, starosta Jankoviec, dediny s 270 obyvateľmi, vníma dilemu ako ostrú voľbu medzi peniazmi a prírodou. „Sme tu malé dediny a len prežívame. Väčšinu rozpočtu zhltnú mzdy, na prevádzku obce zostáva málo,“ narieka.

Vasiľ si uvedomuje finančné výhody, ktoré by turbíny mohli priniesť. Spočiatku bola v katastri Jankoviec, na hraniciach s Černinou, plánovaná len jedna turbína. Teraz, aby sa to oplatilo, by boli potrebné tri turbíny. S tromi turbínami by obec dostala 75 percent svojich súčasných príjmov z podielových daní, čo je lákavá ponuka.

„Ekonomický rozvoj obcí je veľmi nepriaznivý. Sme vďační za každé euro,“ zdôrazňuje Vasiľ. Jeho obec, ktorá sa stále spamätáva zo zemetrasenia z októbra 2023, čaká na dokončenie vodovodu už 29 rokov a kanalizácia zostáva vzdialeným snom.

Prísľub ekonomickej spásy je nepopierateľný. Avšak dlhodobé environmentálne dôsledky, potenciál nenávratného poškodenia prírodnej krásy regiónu a sporná kompetentnosť niektorých miestnych lídrov vyvolávajú vážne obavy. Táto situácia je mikrokozmom väčšej globálnej diskusie: Stoja krátkodobé ekonomické výhody projektov obnoviteľnej energie za potenciálne environmentálne náklady?

Obyvatelia týchto piatich slovenských obcí musia urobiť ťažké rozhodnutie. Musia zvážiť lákadlo finančnej istoty a naliehavú potrebu chrániť svoje jedinečné prírodné dedičstvo. Je to rozhodnutie, ktoré ovplyvní budúcnosť ich komunít a poslúži ako varovný príbeh pre iné regióny, ktoré zápasia so zložitou rovnováhou medzi pokrokom a ochranou. Svet sa pozerá a dúfa, že sa rozhodnú múdro. Osud ich krajiny a možno aj kúsku duše našej planéty visí na vlásku.

Reklama