Humenné

Spravodlivejší bude napríklad voči domácnostiam s vyššou spotrebou či vlastníkom rohových čí krajných bytov, ktorí nedobrovoľne vykurujú vedľajšie byty. Po novom by sa tak mal skončiť stav, v ktorom byty, ktoré vykurujú, sa skladajú a platia teplo bytom, ktoré nevykurujú.

Až 1,5 milióna ľudí na Slovensku vykuruje prostredníctvom centrálneho zdroja tepla alebo majú centrálne kúrenie s vlastnou kotolňou v bytovke. Aj keď nový systém výpočtu ceny tepla v bytových domoch vstúpil do platnosti začiatkom tohto roka, náklady na teplo za rok 2023 budú známe až na jar budúceho roku. Práve vtedy domácnosti pravidelne dostávajú ročné zúčtovanie. 

Niektoré správcovské spoločnosti už podľa nového vzorca prepočítali vplyv vyhlášky a pripravili niektoré domácnosti na vyššie platby. Mnohé tak ešte neurobili a domácnosti tak môžu byť pri vyúčtovaní v máji 2024 nemilo prekvapené. 

„Odhliadnuc od špecifík každej lokality a každého bytového domu očakávam, že vo všeobecnosti vykurovanie relatívne zdražie v prípade neobývaných a slabo vykurovaných bytov,“ tvrdí pre Pravdu energetický analytik Radovan Potočár z portálu energie-portal.sk. Príkladom môžu byť podľa neho investičné nehnuteľnosti v bytových domoch, zdedené neobývané byty alebo rozľahlé byty s jednočlennou domácnosťou, kde sa vykuruje len menšia časť izieb.  

Ako systém fungoval doteraz?

Rozpočítavanie nákladov na teplo je jedna z najhorúcejších tém, s ktorou sa vlastníci nehnuteľnosti v bytovom dome môžu stretnúť. V dávnej minulosti ešte meranie spotreby tepla podľa určených meradiel neexistovalo. Platila zásada, že nameraná spotreba v bytovke sa delila medzi byty rovným dielom bez ohľadu na spotrebu. Rovnako platil aj ten, ktorý teplom šetril a rovnako aj vlastník bytu, ktorý si obydlie nezmyselne prekuroval a energiami nešetril. Keďže pri takomto systéme neexistovala motivácia šetriť, vymyslel sa spôsob rozpočítavania nákladov cez základnú zložku a spotrebnú zložku.

Základná zložka v sebe zahŕňa náklady za spotrebované teplo rozpočítané na štvorcový meter. Túto časť nevie vlastník ovplyvniť. Na druhej strane spotrebná zložka v sebe zahŕňa náklady za spotrebované teplo, ktoré sú vypočítané napríklad z meračov na radiátoroch. Túto zložku vie vlastník ovplyvniť reguláciou teploty. V súčasnosti je to hlavný spôsob, ako spotrebované teplo v bytovom dome rozpočítať. Vo vyhláške sa písalo, že „základná zložka tvorí 60 percent a spotrebná zložka tvorí 40 percent z celkových nákladov na množstvo dodaného tepla na vykurovanie, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov nedohodnú inak.“

Posledná časť vety je kľúčová. V extrémnych prípadoch sa totiž stávalo, že bytové domy mali základnú zložku nastavenú pod 40 percent, dokonca boli aj prípady, keď to bolo dokonca nula percent. Diali sa tak nespravodlivé situácie, keď vlastník bytu, ktorý extrémne šetril, bol zadarmo vykurovaný teplom svojich susedov. V extrémnych prípadoch sa mohlo stať, že dva byty s rovnakou výmerou mali aj desaťnásobný rozdiel v nákladoch na vykurovanie.  

Ako bude vyzerať nový výpočet? 

Pravidlá sa menia v mnohých ohľadoch. Vo všeobecnosti sa dá podľa analytika Potočára povedať, že základným princípom je posun smerom k rovnomernejšiemu rozpočítavaniu tepla. V systéme bude rovnaké to, že náklady sa budú deliť na spotrebnú a základnú zložku. Zmení sa však pomer medzi nimi. Po novom má byť základná zložka stanovená minimálne na 30 percent.

Novinkou je tiež kontrolný mechanizmus. Jeho úlohou je riešiť príliš nerovnomerné rozdelenie nákladov v niektorých bytových domoch. „Princíp spočíva v tom, že byt s najnižšou jednotkovou cenou v prepočte na štvorcový meter sa porovná s bytom s maximálnou cenou. Rozdiel nemá prevyšovať 2,5-násobok,“ vysvetľuje analytik. Ak to tak nie je, musí sa zmeniť podiel základnej zložky a náklady sa musia rozpočítať znova.

Poslednou novinkou je úprava v prípade priestorov s vlastným vykurovaním. Môže nastať aj taká situácia, pri ktorej sú v danom dome bytové a nebytové priestory vykurované individuálnym vykurovaním, napríklad vlastným plynovým kotlom. V takomto prípade sa náklady na dodávku tepla rozdelia na základnú a spotrebnú zložku, pričom základná zložka sa rozpočíta aj na priestory s individuálnym kúrením.  

Kto na novinke ušetrí a kto si priplatí? 

Aj byt s vypnutým vykurovaním a obklopený bytmi, v ktorých sa vykuruje na požadovanú teplotu, spotrebuje teplo vo výške takmer 70 percent nákladov na teplo v porovnaní s vykurovaným bytom. Ukazuje to ilustračný príklad, na ktorý upozornila Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA).

Agentúra vypočítala, že keby sa počas vykurovacieho obdobia v jednom byte uzatvorili všetky vykurovacie telesá, vplyvom prestupu tepla zo susedných bytov neklesne v nevykurovanom byte vnútorná teplota pod 15 až 18 stupňov. Vďaka prestupu tento byt spotrebuje teplo v hodnote 50 až 70 percent nákladov na teplo v porovnaní s bytom, kde sa vykuruje na 21 stupňov. Mnohí v snahe ušetriť vypínajú vykurovacie telesá a teplo dostávajú od susedov. Zmenou legislatívy by sa mohlo takýmto nespravodlivým situáciám predchádzať.  
Petra Čakovská zo Spoločnosti ochrany spotrebiteľov hovorí, že novinka sa podľa ich interných prepočtov dotkne približne 250-tisíc bytov. Ako vysvetľuje, tak negatívne sa dotkne tých, ktorí kúrili menej, pretože ich „vyhrievali“ okolité byty, resp. bytov, kde zámerne nekúria vôbec, pretože sú neobývané alebo príliš šetria. Na druhej strane pozitívne zmeny prinesú podľa nej vlastníkom bytov, ktorí museli kúriť viac, pretože nie vlastnou vinou mali väčšie úniky tepla. Ide predovšetkým o krajné byty, byty orientované na sever, byty vedľa alebo nad neobývanými či nevykurovanými priestormi. 

Aké budú ceny tepla na budúci rok? 

Minulá vláda na tento rok masívne zadotovala ceny energií. Vďaka tomu sú celý tento rok domácnosti ochránené pred masívnym nárastom cien energií na svetových trhoch. Štátnu kasu to stálo stámilióny eur. Nová vláda zatiaľ ešte neprezradila, v akej výške budú kompenzácie drahých energií pre domácnosti od Nového roka a či si štát masívnu pomoc bude môcť ešte dovoliť. Regulátor už stihol varovať pred tým, že v prípade, ak by vláda neurobila nič, hrozia až dvojnásobné faktúry za plyn.

Na to, o koľko stúpnu faktúry za energie od januára, bude mať veľký vplyv práve zásah štátu. „To, čo môže v najbližšom čase ovplyvniť náklady domácností ešte viac, je prípadný vládny zásah do regulovaných cien tepla zo systémov centrálneho zásobovania teplom a cien plynu,“ vysvetľuje Potočár s tým, že v aktuálnom roku sú tieto ceny totiž „zastropované“ vládnymi nariadeniami a ceny stanovené regulačným úradom sa v praxi voči domácnostiam neuplatňujú. Významným faktorom pri spotrebe tepla je tiež počasie a to, či je napríklad bytový dom zateplený a aká je jeho energetická hospodárnosť.  

Nový systém má byť spravodlivejší 

Na ilustračnom príklade bytovky sa dá ukázať, ako môže nový systém vyzerať v praxi. Simuláciu na konkrétny bytový dom v Humennom pripravila Spoločnosť ochrany spotrebiteľov. V roku 2022 mala táto bytovka pomer platieb nastavený na 30 percent za základnú zložku a 70 percent za spotrebnú zložku. V takomto prípade mal ilustračný byt A, ktorý vykuruje len málo, náklady na úrovni za jeden štvorcový meter na úrovni 1,89 eura, kým byt B, ktorý vykuruje viac, mal náklady na jeden štvorcový meter 13,94 eura, čo predstavuje podiel až vo výške 7,38. Po novom by výška tohto podielu bola už v rozpore s novou vyhláškou, ktorá platí od januára 2023. Uvedený príklad platí v bytovom dome, kde sa zistilo, že rozdiel medzi nákladmi najvykurovanejšieho bytu a najmenej vykurovaným bytom je vyšší ako 2,5.

V tomto prípade by sa pomer rozpočítavania musel upraviť na 65 percent za základnú zložku a 35 percent za spotrebnú zložku. Náklady pre byt A by boli po novom na úrovni 4,10 eura a pre byt B by boli na úrovni 10,10 eura za štvorcový meter Výsledkom by bolo, že byt A, ktorý doteraz platil za teplo extrémne málo, po novom zaplatí 2-krát toľko, za predpokladu tej istej spotreby. Na druhej strane byt B s vyššími nákladmi na teplo zaplatí na štvorcový meter takmer o 28 percent menej. 

zdroj: tasr, pravda,aktuality, shutterstock